Prvé oberače na ovocie boli len rozštiepené dlhé palice, do ktorých rázštepu sa zachytávalo a odtŕhalo ovocie. Jednoduchý a účinný nápad. Ako šiel čas, rozrastali sa aj oberáky – možno aj preto, že sa šľachtením zväčšovala veľkosť ovocia. U ľudí, ktorí majú podivnú mániu vešať na steny starých chalúp obsah humna sa na tej stene občas dá objaviť aj zaujímavý typ oberáku, ktorý má na konci tyče drevený kruh s tenkými drevenými paličkami po obvode. Je to ďalší evolučný krok vo vývoji oberačov. Moderný ovocie má zvyčajne tvar prstenca ako stará dobrá kráľovská koruna – ibaže je vyrobený z ocele a miesto hlavy má pod sebou plátené vrecko. A tie najmodernejšie oberáky majú dokonca teleskopickú rúčku. Tú je možné vysunúť až do celkovej dĺžky tri metre.

A to je už výška, ktorá postačuje u väčšiny moderných slabo rastúcich podpníkov. Ovocie sa pri zbere zachytí o oceľovú obruč a mierne zapáči. U zrelého plodu netreba na to ani stredne veľkú silu. Na rozdiel od starších oberákov je u tohto typu oberáku menšia šanca poškodenia zrelého ovocia. Poškodený plod celoročnej námahy nemusí ovocinára až tak trápiť, pokiaľ v ďalšom kole plánuje použiť ovocie a vyrobiť z poškodených jabĺk mušt. Ak však plánuje uskladniť celé ovocie na zimné uskladnenie, je poškodenie plodu – a to či už poškodenie povrchu, alebo vnútra, jasnou známkou nevhodnosti na takéto skladovanie. Ostatne, jablká sa dokážu poškodiť tlakom aj pri samotnom skladovaní. Preto je vhodné použiť pri skladovaní plytké nádoby. Plastová zeleninu či ovocie, do ktorej sa zmestí jedna či maximálne dve vrstvy je rýchlym a ekonomickým riešením problému so skladovacími nádobami.

The post Záver ovocinárskej sezóny sa blíži appeared first on 2020.sk.