Slovensko nie je Klondike, ale zlato v jeho riekach nie je povesť. Pri Rimave ho geológovia našli vo viac než sto vzorkách riečnych sedimentov. Portál Rybarstvo.sk z ich údajov ukazuje, kde sa pri vode ryžovalo a ťažilo, a pozrieť sa naň dá aj z mobilu.
Kde sa na Slovensku zlato naozaj hľadalo
Stačí sa pozrieť na mapu a názvy prezradia viac než učebnica: Zlatá Baňa, Zlatá Idka, Zlatňanka. Slovensko bolo stáročia banským krajom a zlato sa tu nehľadalo len v štôlňach, ale aj priamo v riekach. Ryžovač nabral piesok so štrkom do ploskej misy, vodou odplavil ľahké zrnká a na dne mu ostalo to najťažšie, teda aj zlato.
Stopy po tomto remesle sa zachovali dodnes. Historici popisujú pozostatky ryžovísk v Nízkych Tatrách, Rimavu a okolie Tisovca spája miestna tradícia so zlatom a v 14. storočí sa podľa historikov pri Malej Magure na Hornej Nitre rozbehla poriadna zlatá horúčka. Na Hrone pri Žarnovici sa v roku 2004 dokonca konali majstrovstvá sveta v ryžovaní zlata. A keď archeológovia v roku 2023 skúmali Hron v Slovenskej Ľupči, podnetom boli nálezy, na ktoré ryžovači natrafili pri hľadaní zlata.
Zlato v našich riekach teda nie je mýtus. Otázka znie, kde presne ho hľadať. A na tú dnes vie odpovedať aj mapa.
Čo o zlate ukazuje mapa pri jednej rieke
Na portáli Rybarstvo.sk má každá rieka vlastnú stránku a na nej prehľad „Zlato, bane a ložiská“. Vychádza z verejných údajov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, konkrétne zo šlichovej prospekcie (geológovia preplavujú riečne sedimenty a počítajú, čo v nich ostalo), a z registrov Geofondu.
Rimava je z tohto pohľadu učebnicový príklad. Podľa portálu je to rieka s najväčším počtom vzoriek, v ktorých sa našlo zlato. V záznamoch ich je vyše sto. Nečakajte však nugety: v jednej vzorke napočítali najviac desať zrniek a vzorky najbližšie k vode, len desiatky metrov od brehu, mali jedno až tri zrnká.
Zaujímavejšie je okolie. Do troch kilometrov od toku eviduje portál 140 starých banských diel: približne 60 štôlní, 35 háld, 32 píngov a šesť šácht. Najčastejšie sa v nich ťažilo železo, potom olovo a zinok. Zlato bolo cieľom šiestich diel a striebro štyroch. V okruhu piatich kilometrov nájdete aj 19 ložísk a 85 rudných výskytov. Rimava má osem rybárskych revírov, takže pri vode, kde chytáte, sa dá naraz vidieť, čo sa tam dialo pred sto či päťsto rokmi.
Jedno upozornenie na rovinu. V zozname sú len vzorky, v ktorých sa zlato našlo, takže prázdne miesto na mape ešte neznamená, že tam zlato nie je. A všetky čísla sú modelové odhady z verejných geologických podkladov, nie priame merania vo vode.
Ďalšie prekvapenia z tej istej mapy
Zlato je len jedna z vrstiev. Keď sa preklikáte stránkou Objavy, nájdete napríklad toto:
- Najmäkšia a najtvrdšia voda. Najmäkšiu má nádrž Málinec (2,2 °dH), najtvrdšia tečie v Ižianskom kanáli (44,6 °dH). Rozdiel je zhruba dvadsaťnásobný.
- Teplo pod nohami. Pri Štiavnici je podľa odhadu geologického ústavu podložie v hĺbke jedného kilometra teplé 65 °C.
- Rybí rekord. Najviac druhov rýb, štrnásť, eviduje portál na Čiernej vode.
- Zvyšky baní. Najviac starých banských diel do troch kilometrov od toku má Hnilec, až 1 205.
- Dno pod hladinou. Portál ukazuje v 3D dno stoviek jazier a priehrad a eviduje 29 zaniknutých obcí, desať z nich pri Liptovskej Mare.
Čo si môžete pozrieť sami
Ak vás zlato zaujalo, otvorte si v mobile stránku Rimavy a prejdite si vzorky a staré bane pozdĺž toku. Ďalšie kuriozity nájdete v sekcii Objavy a vlastnú rieku alebo nádrž si vyhľadáte priamo na Rybarstvo.sk.
Ak by ste sa potom chceli s misou vybrať k vode, najprv si overte, čí je pozemok a či nejde o chránené územie. Pravidlá sa môžu líšiť podľa lokality.
Zlato možno nenájdete. No kto raz pri vode zistí, že pod nohami má stáročia baníckej histórie, pozerá sa na rieku už trochu inak.
